Energetický audit je systematický postup na získanie dostatočných informácií o súčasnom stave technických zariadení a budov určených na používanie energie, na identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor energie (v zmysle zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Energetický audit vychádza zo zhodnotenia súčasného stavu budovy a jej energetickej náročnosti. Jeho cieľom je nájdenie najefektívnejších úspor a návrh opatrení, ktoré vedú k zníženiu energetickej náročnosti, vyčísleniu predpokladaných investičných nákladov, vyčísleniu ekonomického prínosu energetických úspor a vyčísleniu návratnosti investičných nákladov. Výstupom z energetického auditu je písomná správa, ktorá obsahuje práve tieto informácie.

Energetický audit slúži ako nástroj v rozhodovacom procese investora pri rekonštrukcii budov a ako podklad projekčných a konštrukčných prác.

Energetické hodnotenie bytového domu

Energetická certifikácia budov sa od roku 2008 stala súčasťou slovenskej legislatívy súvisiacej s uvedením nových budov a existujúcich budov po vykonaní významnej obnovy do užívania.

Energetický certifikát budovy treba predložiť stavebnému úradu ku kolaudácii budovy.

Energetický štítok budovy by mal byť umiestnený na zreteľne viditeľnom mieste prístupnom ľuďom pri návšteve budovy.

Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Energetický certifikát a štítok informujú o kvalite budovy z hľadiska energetickej náročnosti, zaradení budovy do energetickej triedy, potrebe energie v kWh/m² a o úpravách, ktoré sa odporúčajú na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy na racionálne využívanie energetických zdrojov a zníženie vplyvu spotreby energie v budovách na životné prostredie.

Jedným z cieľov je tiež ovplyvniť trh s nehnuteľnosťami tak, aby budovy s lepšou energetickou hospodárnosťou, a teda menším vplyvom na životné prostredie, mali výhodu v porovnaní s budovami, v prípade ktorých sa s energetickými zdrojmi nakladá nehospodárne. Energetický certifikát má byť dôležitý orientačný nástroj v tomto procese. Úsporu nákladov na energiu užívateľa bytu v zateplenom bytovom dome, ktorý po významnej obnove dosiahne energetickú triedu B v porovnaní s rovnakým neobnoveným bytovým domom, zaradeným napríklad v energetickej triede D, je v súčasnej hodnote možné vyčísliť na približne 2 500 až 4 000 € na byt, čo by sa malo odraziť na rôznej trhovej hodnote bytu v zateplenom a nezateplenom bytovom dome.

Vlastník budovy je preto povinný pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi a pri prenájme budovy odovzdať osvedčenú kópiu platného energetického certifikátu jej nájomcovi. Implementácia prepracovaného znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EU z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) prenáša ešte viac povinností na vlastníkov existujúcich budov, ktoré nie sú nové ani po významnej obnove, pretože touto smernicou sa požaduje, aby v prípade, ak je vyhotovený energetický certifikát, zaradenie do energetickej triedy bolo uvedené v každom inzeráte na predaj alebo prenájom budovy, alebo jej časti.

Zákonom č. 555/2005 Z. z. sa stanovuje pôsobnosť orgánov verejnej správy a postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Energetická hospodárnosť budovy je v ňom definovaná ako množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, ktorými sú v budovách na bývanie len potreba energie na vykurovanie a prípravu teplej vody a pre nebytové budovy aj energia na chladenie a osvetlenie.

Vo vyhláške MVRR SR č. 311/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z., sa stanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budovy, definujú energetické triedy, určuje obsah a vzor energetického certifikátu a štítku. Vyhláška neobsahuje presný postup výpočtu, ale odkazuje pri výpočtových metódach na slovenské, európske a medzinárodné technické normy.

Na vyhotovenie energetického certifikátu a energetického štítku budovy sa dá použiť výpočtové hodnotenie alebo hodnotenie z nameranej spotreby energie.

Hodnotenie energetickej hospodárnosti budov z nameranej spotreby energie má nesporné výhody, z ktorých najdôležitejšie sú, že je menej náročné na čas a lacnejšie ako výpočtové hodnotenie, je ľahšie pochopiteľné užívateľom a často upozorní na nesprávnu prevádzku budovy.

Pri použití tohto spôsobu určenia energetickej hospodárnosti budov si však treba uvedomiť aj nevýhody a riziká, ktoré metóda prináša. Nevýhodou je potreba merania spotreby energie len na vykurovanie bez vplyvu spotreby energie na iné účely a potrebná úprava nameranej spotreby energie na normalizované podmienky, pričom je väčšie riziko nesprávnych záverov vplyvom nepresnosti merania a rôznych ďalších okolností, ktoré súvisia s bežným užívaním budovy a správaním aktuálnych užívateľov.

Prevádzkové energetické hodnotenie nie je preto vhodné pre všetky budovy a odporúča sa len pre budovy, v ktorých sa množstvo energie spotrebovanej na vykurovanie meria osobitne, majú hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu a na vykurovacích telesách osadené termoregulačné ventily.

V STN EN 15603/NA sa odporúča použiť prevádzkové energetické hodnotenie na veľké bytové domy, administratívne budovy a školy. Najvhodnejšie je však na hodnotenie bytových domov s diaľkovým vykurovaním, pretože:

• v bytových domoch zásobovaných diaľkovým vykurovaním sa meria presné množstvo dodaného tepla na hranici budovy, pričom meranie sa uskutočňuje povinne kalibrovanými meračmi na vyúčtovanie tepla dodaného do budovy;
• tepelné straty systému vykurovania pri distribúcii tepla sú pomerne malé vzhľadom na umiestnenie väčšiny rozvodov v bytoch, teda vo vykurovaných priestoroch, kde sú využiteľné a znižujú spotrebu tepla na vykurovanie;
• v bytových domoch je veľký počet užívateľov s rôznym správaním, a preto neštandardné správanie jednotlivého užívateľa nemá veľký vplyv na celkovú spotrebu energie budovy. Najvýznamnejším vplyvom užívateľov na spotrebu energie je rôzna teplota vnútorného vzduchu, na ktorú sú vykurované miestnosti bytov, a rôzny spôsob vetrania, ktorý môže byť od takmer nulového po celodenne otvorené okná počas vykurovacej sezóny.

V budovách, ktoré inak majú predpoklad na použite prevádzkového energetického hodnotenia na vyhotovenie energetického certifikátu, môžu byť dôvodom nevhodnosti nameraných údajov aj iné okolnosti, napríklad zmena kvality budovy počas merania zateplením alebo postupnou individuálnou výmenou otvorových konštrukcií, ale aj poruchy systému regulácie alebo meracieho zariadenia. Z toho dôvodu je stanovená povinnosť vypracovať energetický certifikát po každej významnej obnove dotknutej budovy.

Aj v prípade, ak namerané údaje o spotrebe energie nie sú vhodné na prevádzkové energetické hodnotenie a záver z hodnotenia je, že na vydanie energetického certifikátu budovy treba výpočtové hodnotenie, je táto informácia pre vlastníka budovy dôležitá, pretože môže upozorniť na chybu v prevádzke, nefungujúce meranie alebo nesprávnu reguláciu. Ich náprava môže prispieť k úsporám energie a ochrane životného prostredia, a teda k dosiahnutiu cieľov, na ktoré sa energetická certifikácia zaviedla.

Pre jednotlivé budovy sa použije najvhodnejšia metóda o ktorej rozhodne oprávnená osoba s cieľom dosiahnuť čo najpresnejšie podklady pre vypracovanie energetického certifikátu a zaradenie budovy do energetickej triedy pre potreby jej optimálneho využívania z pohľadu spotrieb energií a stanovenia energetickej náročnosti budovy vo všeobecnosti.